Ako sa Slovensku darí v príprave na NIS 2 oproti ostatným veľkým krajinám EÚ?

Autor: admin

Obdobie transpozície smernice NIS 2 jednotlivými členskými štátmi EÚ sa pomaly, ale isto blíži do finále. Ide o obdobie, v ktorom musia jednotlivé krajiny zapracovať nariadenia novej smernice do svojej vlastnej legislatívy. Ako to zatiaľ ide veľkým európskym hráčom a ako je na tom v porovnaní s nimi Slovensko? Na to sa pozrieme práve v tomto článku.

Implementácia NIS 2 v štátoch EÚ

Proces prípravy legislatívy spĺňajúcej požiadavky NIS 2 sa v krajinách naprieč Európou vyvíja veľmi rôzne. Zatiaľ čo niektoré sú už v posledných fázach, iné s prípravou zdanlivo iba začínajú.

 

Medzi štáty s najlepším postupom v upravení legislatívy podľa požiadaviek NIS 2 patrí napríklad Maďarsko. Ich aktuálny kybernetický zákon už totiž spĺňa niektoré z požiadaviek NIS 2 a zaradenie ďalších už postupne prebieha.

 

Česká republika už pracuje s dobrým základom zákona, ktorý však ešte upravuje. Zaujímavosťou je, že ich legislatívny návrh je ešte prísnejší, keďže ide až za hranice požiadaviek NIS 2.

 

Na už treťom návrhu zákona, ktorý zapracováva požiadavky NIS 2, pracuje Nemecko. To tiež prichádza s niektorými opatreniami nad rámec NIS 2 podobne ako Česko, aj keď v inej oblasti.

 

Avšak viacero krajín ako Poľsko, Holandsko, Írsko, či Škandinávske krajiny zatiaľ na návrhoch zákonov len pracujú, prípadne vydali prvý návrh. Nórsko napríklad spolu s NIS 2 bude implementovať ešte len požiadavky NIS 1, keďže ich doteraz nespĺňali.

 

Na zmenách v kybernetickom zákone pracuje aj Veľká Británia, napriek tomu, že už samozrejme nie je súčasťou Európskej únie. Krajina má totiž záujem prispôsobiť svoj zákon smernici NIS 2, nepodliehajú však termínom ako štáty EÚ.

 

Je tiež dôležité pripomenúť, že informácie o vývoji implementácie NIS 2 naprieč EÚ prichádzajú priebežne, preto je potrebné vždy sledovať aktuálne informácie.

Implementácia NIS 2 na Slovensku 

Slovensko sa v príprave na NIS 2 radí niekde do stredu. Prvý návrh nového zákona o kyberbezpečnosti, ktorý zahŕňa požiadavky NIS 2, už bol publikovaný a začalo tak medzirezortné pripomienkové konanie,. Ešte pred verejným publikovaním zákon prešiel prvotným procesom pripomienkovania s konkrétnymi relevantnými rezortmi, či kyberbezpečnostnými oborníkmi. 

 

Je však dôležité  poznamenať, že tak ako Maďarsko, niektoré časti smernice NIS 2 už náš aktuálny zákon o kyberbezpečnosti spĺňa. Nové zmeny, ktoré už môžeme vidieť v publikovanom návrhu zákona zahŕňajú zmeny niektorých definícií, sankčných mechanizmov a samozrejme aj prinášajú nové povinnosti, napríklad pre dodávateľov, ale aj všeobecne pre všetky firmy spadajúce pod pôsobnosť smernice. Viac o dôležitých zmenách, ktoré prináša prvý návrh zákona, nájdete tu.

Čo bude nasledovať?

Po skončení medzirezortného pripomienkového konania pravdepodobne príde k úpravám zákona, no sérií úprav môže byť aj viacero. Jasné však je, že finálny návrh zákona by mal prejsť parlamentom a byť schválený najneskôr do 17. októbra tohto roka. Tento termín je totiž súčasťou smernice NIS2. 

 

Následne sa určí dátum, do ktorého musia všetky subjekty spadajúce pod NIS 2 jeho podmienky spĺňať. Odhaduje sa, že pôjde o termín 1. 1. 2025, no na oficiálne určený dátum si ešte budeme musieť počkať. 

Pomohli sme už viac ako

12 000 klientom

Kompletná starostlivosť od

10€ / mesačne s poistením

Ďalšie zaujímavé články

Kontakt

Kontaktný formulár

Neviete sa rozhodnúť, ktoré z našich služieb naozaj potrebujete?
Napíšte nám a my vám vytvoríme nezáväznú ponuku na mieru.


    Sme silný partner pre váš biznis

    Infolinka:

    02/ 800 800 80

    Osobnyudaj.sk, s.r.o.
    Mlynské Nivy 5 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov

    Najčastejšie otázky

    Dôverujú nám stovky klientov po celom Slovensku

    Whistleblowing

    Aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti?

    Zamestnávateľ má v oblasti ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti niekoľko kľúčových povinností. Po prvé, musí určiť zodpovednú osobu alebo organizačnú zložku, ktorá bude na úseku oznamovania protispoločenskej činnosti zabezpečovať náležité postupy a vybavovanie týchto oznámení. Tento zástupca musí byť nestranný a dôkladne oboznámený so zákonnými povinnosťami v tejto oblasti.

    Zamestnávateľ tiež musí zaviesť spôsob, akým môžu zamestnanci oznamovať protispoločenskú činnosť, a to spôsobom, ktorý chráni ich identitu a zabezpečuje anonymitu. Okrem toho je povinný vydať vnútorné predpisy, ktoré upravia podrobnosti oznamovania a spracovávania týchto oznámení, aby boli jasne definované postupy a zaistená ochrana oznamovateľov pred odvetnými opatreniami.



    Čo je protispoločenská činnosť?

    Protispoločenská činnosť označuje konanie alebo správanie jednotlivca, či skupiny, ktoré je v rozpore s akceptovanými normami, hodnotami a zákonmi spoločnosti. Ide o činnosti, ktoré majú negatívny dopad na spoločnosť alebo jednotlivcov, pričom môžu zahŕňať rôzne formy kriminality alebo neetického správania. Na Slovensku je protispoločenská činnosť definovaná v zákone č. 54/2019 Z.z., ktorý odkazuje na ustanovenia iných právnych predpisov.

    Tento zákon sa zaoberá trestnými činmi a správnymi deliktmi, ktoré sú považované za závažné. Protispoločenská činnosť môže mať rôzne podoby, od korupcie a podvodov po environmentálne alebo pracovné zneužívanie. Je dôležité, aby tieto činnosti boli odhalené a náležite potrestané, aby sa zachovala integrita spoločnosti a zabezpečila jej ochrana pred škodlivými aktivitami.

    Kto je whistleblower?

    Whistleblower je osoba, ktorá odhaľuje nezákonné, neetické alebo neprimerané činnosti v organizácii alebo vo verejnom sektore. Môže ísť o aktuálneho alebo bývalého zamestnanca, ako aj člena širšej verejnosti, ktorý sa rozhodne upozorniť na závažné problémy v prostredí, v ktorom pôsobí. Tieto činnosti môžu zahŕňať korupciu, podvody, zneužívanie moci alebo nelegálne praktiky.

    Motiváciou whistleblowera je často snaha chrániť verejný záujem, zabrániť škodám alebo zlepšiť fungovanie organizácie, či spoločnosti. Môže ho k tomu viesť aj obava o etiku, zákonitosť alebo bezpečnosť, pričom sa rozhodne o daných praktikách informovať vedenie organizácie alebo verejnosť. Ochrana týchto osôb je kľúčová, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť v organizáciách.



    Čo je whistleblowing?

    Whistleblowing, alebo oznamovanie protispoločenskej činnosti, je proces, pri ktorom jednotlivci, nazývaní whistlebloweri, odhaľujú nezákonné alebo neetické činnosti vo svojich organizáciách alebo vo verejnej správe. Môže ísť o rôzne formy nekalých praktík, ako je korupcia, podvody, zneužívanie moci, environmentálne škody alebo porušovanie práv zamestnancov.

    Tento proces môže prebiehať interne v rámci organizácie alebo verejne, keď sa whistleblower rozhodne informovať médiá, regulačné orgány alebo iné inštitúcie. Cieľom whistleblowingu je zabrániť škodlivým aktivitám, ochrániť verejný záujem a podporiť transparentnosť v organizáciách. Ochrana whistleblowerov je kľúčová, aby sa títo jednotlivci nebáli nahlasovať nezákonné správanie a preto im zákony poskytujú právnu ochranu pred odvetnými opatreniami.



    Čo znamená ochrana oznamovateľa?

    Ochrana oznamovateľa je dôležitým právnym nástrojom, ktorý zaručuje bezpečnosť a právnu ochranu jednotlivcom, ktorí sa rozhodnú nahlásiť nezákonné alebo neetické konanie vo svojej organizácii. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti zaručuje, že tí, ktorí odhalia nezákonné konanie, ako je korupcia alebo podvody, nebudú vystavení odvetným opatreniam zo strany svojich zamestnávateľov.

    Táto ochrana zahŕňa anonymitu oznamovateľa, ako aj zákaz akýchkoľvek negatívnych dôsledkov v súvislosti s nahlásením. Cieľom tejto legislatívy je podporiť zodpovednosť a transparentnosť vo verejných a súkromných inštitúciách, a zároveň zabezpečiť spravodlivosť pri odhaľovaní a potieraní protizákonných praktík. Oznamovatelia sú kľúčoví v boji proti korupcii a nelegálnym aktivitám, preto im zákon poskytuje silnú právnu ochranu.